Building taxonomies on the base of vocabulary in real use in the system, Leopoldina.pl use case

Taxonomies are attempts of ordering world in semantic field. They are also a useful tool of knowledge organization, facilitating domain information retrieval. Taxonomy or thesauri creation requires extensive and thorough analytical process, engaging information and knowledge from variety of sources. Typically it is a longterm activity. Such traditional approach failed for knowledge organization gathered on Leopoldina.pl platform. The aim of the service is to present heterogenic and differentiated digital resources of University of Wrocław (UWr). Due to lack of success of creation an universal taxonomy in given period of time, an bottom-up approach was proposed. The entire range of vocabulary indexed in Leopoldina.pl platform was divided into discipline categories which were used as the base for taxonomies and thesauri creation. In current paper we describe the bottom-up process of taxonomy creation. Programming tools (in Python) used for domain dictionaries creation are presented. We provided also evaluation of external organized knowledge sources (like Wikipedia, GBIF ̶ the Global Biodiversity Information Facility and other domain-specific thematic portals) for automatic knowledge handling and taxonomies creation.

Leopoldina online - in site digital content aggregating service

Increasing amount of digitised content is a very promising fact. It promises a wide and easy access to digitised pictures of valuable content and artefacts. But reality shows us it may be contrary – we encounter problems searching digitised content. Metadata aggregating services solve the problem. Splendid example of such is Europeana providing universal access to European digital cultural heritage resources. Locally we may know digital libraries metadata aggregators, such as Polish FBC (Federation of Digital Libraries). Very functional they have limitation, though. They provide access to limited, in terms of formats, sources. Organisations aiming towards digital transformation face a new challenge – combining variety of available digital content formats. An attempt to address problem of access to different digital resources in a Leopoldina online platform. Developed by University of Wroclaw (UWr), in cooperation with PSNC – Polish national meta data aggregator for Europeana, it aims to aggregate and deliver digital resources of various UWr units. In current paper we present goals of the project, short description of different digital resources available, metadata handling and common, universal search engine design.

Problémy vyhľadávania informácií v kontexte súkromia

Techniky zberu, monitorovania a analýzy dát o dotazoch a používateľoch prieskumových strojov sa stali zdrojom množstva opodstatnených obáv spojených s bezpečnosťou, súkromím a ochranou osobných údajov. Praktiky bežných prieskumových strojov generujú problémy ako filtračné bubliny, cielenie reklamy, ale aj potenciálne riziko úniku dát o vyhľadávaní. Článok objasňuje konkrétne techniky anonymizácie dát spolu s dostupnými riešeniami na úrovniach od operačného systému po špecializované aplikačné riešenia. Samostatne sa venujeme charakteristike vybraných anonymných a súkromných prieskumových strojov predstavujúcim alternatívu voči bežným vyhľadávačom, ktoré často stavajú svoje monetizačné modely na zdieľaní a predaji používateľských dát tretím stranám.

Viac ako 10 rokov s projektom OpenAIRE

OpenAIRE je od roku 2008 pevnou súčasťou európskej siete otvorenej vedy, ktorého partnerom je od začiatku aj Slovensko. Sieť sa skladá z 34 NOAD (National Open Access Desk), ktoré podporujú a koordinujú prechod k otvorenej vede. Hlavnými cieľmi sú poskytovanie služieb k otvorenej vede, budovanie komplexných štandardov na prepájanie výskumu, monitorovanie otvorenej vedy, školenia k otvorenej vede, spájanie Európy so svetom a podpora otvorených inovácií. V roku 2018 sa z projektu OpenAIRE stala samostatná organizácia.

Problémy infodémie v kontexte pandémie covid-19

Článok je tematicky zameraný na problematiku „infodémie“, ktorá predstavuje masívne šírenie pravdivých aj nepravdivých informácií. V súčasnosti sa vo významnej miere spája s novým koronavírusom, ktorý spôsobil svetovú pandémiu. Táto „epidémia informácií“ sťažuje ľuďom orientáciu v hodnoverných zdrojoch aj rozhodovanie, ktoré z nich vychádza. Ako vírus, tak aj nepravdivé a neoverené informácie, ktoré sa k nemu viažu, môžu byť rovnakou hrozbou pre zdravie, život a fungovanie človeka v spoločnosti. V tomto príspevku sú v stručnosti opísané niektoré aspekty problematiky infodémie: predmet, t. j. rôzne typy a formy nepravdivých a neoverených informácií a jej dopady na ľudí. Zároveň sú uvádzané konkrétne príklady a prípady, ktoré ilustrujú rozsiahlosť tejto problematiky. Cieľom článku je vymedziť pojem infodémia, priblížiť jej základné charakteristiky a problémy v kontexte pandémie COVID-19.

První rok s online vzděláváním v Městské knihovně v Praze

Vzdělávání obecně utrpělo za posledních dvanáct měsíců nepřeberné množství restrikcí, omezení a změn. Nebylo vůbec jednoduché, a stále není, vypořádávat se s pandemickými nařízeními, která napříč všemi spektry ovlivňují naši společnost. Nejinak tomu bylo i ohledně interního vzdělávání pracovníků na půdě Městské knihovny v Praze. Článek v první části probírá změnu náhledu na firemní vzdělávání a s tím spojené odlišné přístupy, témata a aktivity. Druhá část textu se zaměřuje na jednotlivá systémová prostředí, která Městská knihovna v Praze během minulého roku vyzkoušela a jaké byly její zkušenosti s jednotlivými nástroji. V závěrečné části přichází zamyšlení a možná vize do budoucna, jakým směrem a proč se bude firemní vzdělávání zaměstnanců knihoven posouvat.

Porovnanie nástrojov vizuálneho vyhľadávania

Naše vnímanie je založené na preferencii vizuálnych podnetov. Spolu s možnosťami smartfónov sa vyvíjajú aj technológie umelej inteligencie, vďaka ktorým sa nástroje vizuálneho vyhľadávania dostávajú do popredia a našli svoje uplatnenie najmä v e-commerce. Vizuálne vyhľadávanie, jeho benefity, konkrétne nástroje vizuálneho vyhľadávania a porovnanie nástrojov predstavuje tento článok.

Učebnice vo formáte PDF - novinka v digitálnej knižnici

Učebnice vo formáte PDF Techniky zberu, monitorovania a analýzy dát o dotazoch a používateľoch prieskumových strojov sa stali zdrojom množstva opodstatnených obáv spojených s bezpečnosťou, súkromím a ochranou osobných údajov. Praktiky bežných prieskumových strojov generujú problémy ako filtračné bubliny, cielenie reklamy, ale aj potenciálne riziko úniku dát o vyhľadávaní. Článok objasňuje konkrétne techniky anonymizácie dát spolu s dostupnými riešeniami na úrovniach od operačného systému po špecializované aplikačné riešenia. Samostatne sa venujeme charakteristike vybraných anonymných a súkromných prieskumových strojov predstavujúcim alternatívu voči bežným vyhľadávačom, ktoré často stavajú svoje monetizačné modely na zdieľaní a predaji používateľských dát tretím stranám.

Návratnosť investície do technológií sa prejaví v podobe spokojných používateľov

Štátna vedecká knižnica v Prešove (ďalej ako ŠVK v Prešove) je jednou z dynamicky sa rozvíjajúcich knižníc na Slovensku, ktorá sa snaží aplikovať nové technológie v knižničnej praxi. Takou je aj RFID technológia, ktorú sme sa pokúsili implementovať prostredníctvom projektov, podaných zriaďovateľovi – Ministerstvu kultúry SR. AKO SME V ROKOCH 2000 – 2021 ZAVÁDZALI RFID TECHNOLÓGIU U NÁS? ČO NÁM TO PRINIESLO A AKO NÁS TO POSUNULO ĎALEJ? POSÚĎTE SAMI…

Open science, téma, které hýbe současnou vědní politikou

Open Science je společný název pro mnoho nových postupů, které příchodem internetu, rozvojem digitální technologie mění dosavadní způsob, jak se vědecký výzkum dělá, komunikuje a hodnotí. Otevřený přístup k vědeckým publikacím a datům jsou dva základní pilíře Open Science, ale další principy a postupy otevřené vědy se dotýkají v podstatě celého výzkumného cyklu. Cílem je podpořit přístup a efektivnější šíření i znovu využití výzkumných výsledků. Užitečnost vědeckých poznatků je omezená, pokud tyto znalosti nejsou efektivně šířeny. Open Science je také jednou z priorit nového Evropského rámcového programu pro výzkum a inovace – Horizon Europe.